Obe správy sa viac či menej neskrývane snažia povedať, že Cirkev uviazla niekde v minulosti. Snažiť sa vyvrátiť toto tvrdenie je pomerne náročná úloha. Veď pri letmom pohľade na Cirkev je jasné, ako by aj mnohí veriaci priznali, že argumentov na jeho podporu nájdeme obrovské množstvo. To hej, ale záleží na tom, odkiaľ a na akú Cirkev sa pozeráme.
Kauza s evolúciou a veľkým treskom je super príklad. Teda, nie že by neexistovali ľudia, ktorí by aj dnes nevytvárali teórie priamo odporujúce evolučnej teórii. Napíšu o tom knižku a tá sa dá kritizovať. A mnohí to (našťastie) aj robia. Ale pápež vyhlásil, že medzi evolučnou teóriou a katolíckym učením nie je žiadny rozpor už v roku 1951. Človek, ktorý prišiel s teóriou veľkého tresku bol katolícky kňaz. Ak ste si teda mysleli, že Cirkev tu má stredoveké názory, pravdepodobne to znamená, že ten stredovek musíte opustiť vy. Stretnete tak aj Cirkev dneška.
A čo referendum a "mentalita 19. storočia"? Mentalita 19. storočia by mohlo byť aj nepočúvať a odsudzovať názorového oponenta, prípadne ho nazývať "čiernokňažníkmi, chrapúňmi a obhajcami pedofilov", ako sa to nedávno podarilo pani europoslankyni. Viete, čo je dnes na Cirkvi dobré? Že hovorí a píše, dá sa s ňou diskutovať. Stačí počúvať a čítať, a potom povedať svoj názor a reakciu. Pýtať sa a čakať odpoveď. Pokojne aj nesúhlasiť a argumentovať. Že sa to nedá? Tak to vás pozývam do 21. storočia, tam zistíte, že to fakt ide. Svoje o tom vie napríklad aj taliansky novinár Scalfari.
Čo z toho vyplýva? Ak súhlasíte s pápežom Františkom a jeho krokmi, povedzte to. Ak sa skôr stotožňujete s postupmi kardinála Burkeho, napíšte o tom. Ak sa vám páčia aktivity vášho biskupa či farára, pochváľte ich. Ak sa vám zdá niečo nesprávne, nenechajte si to pre seba. Odpoveďou vám nebude hranica, ale maximálne nesúhlas. Je pravda, že aj ten niekedy páli, ale patrí to k dialógu.
Takže ak sa vám nepáčil tento článok, pokojne to povedzte. A ak sa vám páčil, podporte ho na vybrali.sme.sk! :)