Pomerne nedávno sa na SMEčku objavil rozhovor s Jánom Čarnogurským na tému jeho kandidatúry na prezidenta. Vo všeobecnosti sa nestretol s veľkým nadšením a zareagoval na to napríklad Peter Schutz. K vzniknutej situácii sa na svojom blogu vyjadril ešte Vladimír Palko. Inak, oplatí sa to prečítať bez ohľadu na to, aký máte na neho názor.
Ale o inom som chcel. Palko si veľmi neberie servítku pred ústa a na záver svojej práce dodáva vetu: "to, čo naňho (Čarnogurského) skúšajú médiá a anonymná internetová luza, je už priveľa". O to viac ma pobavilo, keď sa v diskusii pod článkom objavilo niekoľko reakcii na termín "anonymná internetová luza". Ako inak, anonymných. A ako inak, minimálne rovnako útočných.
Tak napríklad: "Ohradzujem sa voči tomu, aby ma tento človek označoval za "luzu".. táto nula tu bude niekomu vyhadzovať na oči jeho názory..??" Napísal človek, ktorý sa rozhodol pomenovať sa 'luza'.
Aký je podstatný rozdiel v tom, keď Palko použije všeobecný termín "internetová luza", pod ktorým si predstavuje agresívnych kritikov Jána Čarnogurského, ktorí nadávajú bez použitia vlastného mena - a podpíše sa pod to, a v tom, že mu to niekto anonymný expresne vráti termínom "nula" (a to som ešte vybral pomerne slušnú odpoveď)? Alebo inak - čo takúto reakciu robí lepšou? Čo ju robí vôbec opodstatnenou, relevantnou?
Použil by som termín "gól do vlastnej bránky". Alebo "nedostatok sebareflexie". Alebo možno "absolútne nepochopenie písaného textu". Neviem. S akým pocitom môže odchádzať od počítača človek, ktorý práve anonymne urazil človeka, ktorý sa pod svoj názor podpísal?